Je dnešné plemeno psa domáceho potomkom divokého vlka, alebo ide o samostatný vývojový druh? Podľa viacerých faktorov a poznatkov ide o poddruh vlka, avšak je pravda, že dnešné psy a stále novšie rasy majú s pôvodným vlkom spoločných čŕt čoraz menej. Tých výzorových, ale aj čŕt v správaní sa a vnímaní.
Postupne sa prispôsobujú požiadavkám človeka, v poslednej dobe sa vo vyššej miere prispôsobujú aj komfortnejším podmienkam (salóny pre psov, oblečenie, v niektorých prípadoch nosenie na rukách či v kočáriku,…). Medzi vlkom a takou dnešnou rasou domáceho psíka by sme tak videli podstatne väčší rozdiel vo výzore, ale aj v prejavoch a správaní. Psia rasa sa jednoznačne začína prispôsobovať človeku a civilizovanejšiemu životu, nakoľko psy sú veľmi empatické tvory, čiže nadmieru súcitné a dokážu vycítiť každý detail, v mnohých prípadoch sa týmto detailom prispôsobiť.
• Napríklad ak sa snaží jeden pes pochopiť toho druhého, pozerá sa na neho hlavou naklonenou doľava, čo je u psov prirodzené. Pričom ľudia, aj keď si to mnohí možno neuvedomujeme, pri pochopení a vyčítaní myšlienok druhého človeka naklonia hlavu doprava. A pes, ktorý je s človekom a snaží sa vycítiť jeho myšlienkové pochody, v tomto prípade dáva hlavu doprava, čo je detail, ktorému viacerí nevenujeme pozornosť.
Toto je len jeden z príkladov, na základe ktorých vieme a tvrdíme, že pes je nadmieru empatický tvor, aký si k človeku dokáže nájsť cestu, svedčia o tom aj jeho iné vlastnosti .
Ako ale prišlo k priateľstvu človeka so psom a naopak? Kto spravil ten prvý krok vedúci k spoločnej súhre? Väčšinou sa stretávame s tvrdením, ako človek skrotil psiu rasu. Ale istý uznávaný veterinár tvrdí, že prvý krok spravilo práve psie plemeno, nakoľko sa priblížilo k príbytku ľuďom, kde pojedalo zvyšky jedla a odpad. Z jeho tvrdenia sa tak práve psy odhodlali k tomu prvému kroku, na človeku už zostalo, akú cestu si vyberie. Odoženie ho, alebo využije pre svoje benefity, čím ho nakoniec bude odmeňovať potravou? Vieme, že zvíťazila druhá voľba.