Grafén je prevratný vynález. Ide o materiál, ktorý patrí k najtenším na svete

Fyzici pracujú na mnohých vedeckých projektoch, pričom sa zameriavajú na tému ako čeliť environmentálnej hrozbe, ktorá je alarmujúca. Svoje doterajšie výsledky radi prezentujú verejnosti stručne a interaktívne.Práca v laboratóriu.jpg
 
Čo sú to „kvantové bodky“
Vedeckí pracovníci sa už dlhšie venujú vývoju kvantových bodiek, ale verejnosť sa pýta, aký význam majú pre bežného človeka. Jedným z druhov využitia by bolo ako náhrada súčasných laserov, televízorov, ale majú aj oveľa širšie použitie. Jedným z významných oblastí by bola medicína. Doposiaľ boli v praxi využívané polovodičové kvantové bodky, ktorých bázu tvorili veľmi toxické látky ako je lítium a kadmium. Táto skutočnosť prinútila vedcov zamyslieť sa nad možnosťou tieto látky nahradiť netoxickými a podarilo sa im vyrobiť uhlíkové kvantové bodky. Sú menej toxické, ale ak skončia v odpadových vodách v podzemí v nekontrolovateľnom množstve, vtedy predstavujú pre ľudí veľké nebezpečenstvo. Na ich identifikáciu sú dnes vedci pripravení vďaka grafénu, ktorý to dokáže. Je to najtenší materiál na svetePohľad pod mikroskop.jpg
 
Rýchlosť častíc umožňuje jeho použitie na ako detektor
Materiál s názvom grafén je prakticky bez objemu, je hrubý ako atomárna vrstva a patrí do kategórie 2D materiálov. Laicky by sme ho mohli prirovnať k medovému plástu, ktorý má tvar 6-uholníka a v každom jeho rohu je vložený jeden atóm uhlíka, čím získal zaujímavé vlastnosti. Jednou z nich je neskutočná rýchlosť častíc v ňom, ktoré vedú elektrický prúd, dosahujú takmer rýchlosť svetla, ktorá je 3×108 m/s, no v graféne je ich rýchlosť 1×106 m/s. Táto vlastnosť ho predurčuje na použitie v úlohe citlivého detektora.
 
Pomôžu aj v medicíne
Na Slovensku máme takzvané „čisté laboratóriá“, v ktorých sa tieto čípy pripravujú. Je tam málo prachových častíc a svieti v nich špeciálne svetlo. Pracovníci tam preto chodia oblečení v špeciálnych odevoch, aby dovnútra nepriniesli prach z exteriéru. Grafén je veľmi tenký a sledovať ho je možné len pod mikroskopom atomárnych častíc či rôznych iných zariadení. Je tiež veľmi citlivý, a tak jeho využitie je možné nielen na detekciu nanočastíc, ale aj DNA alebo rakoviny, ale najprv je potrebné jeho povrch špeciálne aktivovať na tieto patogény.